Hoci bol tento článok napísaný v júni 2020, v nádeji na skorý reštart cestovného ruchu a prijatie opatrení a riešení na pomoc cestovným kanceláriám a agentúram, v októbri 2020 musíme konštatovať, že žiadne konkrétne opatrenia (okrem posunutia problému spornými vouchrami) neuzreli svetlo sveta. Cestovné kancelárie a agentúry zostali tak od marca – 6 mesiacov bez príjmov (pokles tržieb cez 90%) a problém voucherov sa zamotáva – do hry vstúpili námietky Európskej komisie a fakt, že cestovky sa nepozviechajú za pár týždňov, bude to trvať celé roky, kým budú schopné ponúknuť služby v podobnom rozsahu ako pred krízou. Samozrejme tie, ktoré medzičasom neskrachovali. ( autor: Ing. Zuzana Ballaschová)
Tu je pôvodný text, ktorý je žiaľ aj dnes, vyše 6 mesiacov po začiatku krízy síce stále platnou, ale stále len teóriou. Dnes už poznáme vývoj situácie, bohužiaľ tak, ako sme si to nechceli pripustiť. Reštart cestovného ruchu sa nekonal. Vieme však aplikovať efektívnejšie riešenia, pretože poznáme lepšie prognózy vývoja.
Skúsme trochu spolu uvažovať na tému ODŠKODNENIE a KOMPENZÁCIE STRÁT cestovným kanceláriám a cestovným agentúram v dôsledku pandémie a následných opatrení štátu.
Aj keď sa vám možno v závere bude zdať trochu SCI FI, ale táto zvláštna doba a neštandardné problémy nemajú žiadne odskúšané a overené riešenia.
Na začiatok si ujasnime pojmy –
Odškodňovanie CK treba posudzovať v 2 rovinách, náhrada nákladov a náhrada ušlého príjmu.
Toto je často veľmi chybne miešané s vrátením záloh za nerealizované zájazdy klientom a témou voucherov. Tento proces nemá nič spločné s odškodnením CK ani klienta (CK nespôsobila škodu, preto logicky nemôže ,,odškodňovať“.)
Odškodňovanie CK možno požadovať na základe nákladov, ktoré sme vynaložili s prípravou novej sezóny, s fixným nákladmi, ktoré máme počas doby, keď sú naše prevádzky zatvorené – náklady na zamestnancov, vrátane odvodov, nájmy, energie…, náklady na poistenie proti insolventnosti.
,,Odškodňovanie“ klientov je iný proces a tu by mal štát prebrať zodpovednosť. CK postupovala podľa štandardov, aby naplnila zmluvu s klientom a svojou činnosťou nespochybnila a nezavinila, že sa zájazd nemôže zrealizovať. Pandémiou a následnými opatreniami štátu k realizácii nedošlo. Ak by CK v stanovenej lehote nezaplatila preddavky, realizácia zájazdu by bola ohrozená. Hoci politika voucherov vyzerá byť veľmi ústretová voči CK, mám zato, že vo finále je to neoprávnené prehodenie zodpovednosti na plecia cestoviek. Očakáva sa, že hoci nemáme príjem a máme nepokryté súčasné náklady a zálohy vyplatené do zahraničia, vyplatíme kritickú masu klientov obratom a zvyšok do štátom stanoveného termínu, keďže len ťažko môžeme predpokladať
A tu sú témy na zamyslenie a diskusiu:
· Ak CK nezavinila, že neprišlo k realizácii zájazdu, je oprávnené očakávať, že preberie finančnú (a morálnu) zodpovednosť v plnom rozsahu? (Ak by tu bola jednoznačná odpoveď NIE, tak ďalšie 3 body ani nemusíme riešiť)
· Ak CK odpracovala svoju časť a teda odrobila si svoju maržu, má klient nárok na celú sumu zájazdu?
· Podľa novely zákona – v extrémnom prípade zaplatíte 100% klientom 100% zájazdu. Či už investíciou do nového alternatívneho zájazdu, alebo priamo v odškodnení. V extrémnom prípade – všetci klienti majú možnosť po 31. auguste 2021 žiadať odškodnenie finančné, lebo si nevybrali, lebo majú strach z korony a hotovo. CK je zo zákona teda povinná vrátiť 100% prijatých peňazí. Je reálne, že CK, ktorá bude mať výrazne nižšie príjmy tento rok a od klientov, ktorým vystaví voucher nedostane novú objednávku (reálny príjem) ani budúci rok , bude schopná sa vysporiadať s pohľadávkou v celkovej sume prijatých záloh za nezrealizované zájazdy do septembra 2021.
· Je v poriadku, ak si CK zoberie na krk pôžičku, aby tak zaplatila z vlastných peňazí za niečo, čo nespôsobila? De facto si prizná vinu. Bezúročné pôžičky od SZRB by ale mohli riešiť nepredlžovanie kontokorentov zo strany komerčných bánk, prístup k pôžičke ale musí byť rýchly, jednoduchý a dostupný pre každého, povedzme percentuálne od výšky obratu.
Aká by teda (v teoretickej rovine) mohli byť reálna úloha – pomoc štátu?
· 1/ Pomohlo by priame finančné odškodnenie masy, ktorú sme zadefinovali v zákone ako ,,kritickú“ z prostriedkov, ktorými disponuje štát?
· 2/ Pre zvyšnú množinu klientov vystaví CK voucher/poukaz a štát ho preplatí novému dodávateľovi služieb. Klient ho môže uplatniť ako platbu na pobyty na SK, alebo zaplatiť v budúcnosti zájazd v ktorejkoľvek cestovnej kancelárii.
· 3/ Tým by cestovné kancelárie boli odbremenené od pohľadávok klientov a zároveň by poukazy (zo zdrojov štátu) využité v cestovnom ruchu dali značnú injekciu na jeho rozbeh. Časť peňazí by zostala v domácich službách (hotely , kúpele…). Ak by aj štát zrušil poukazy, ktoré boli používané doteraz a ako o tom uvažuje, klient si môže domácu dovolenku zaplatiť z tohto zdroja (takpovediac 2 muchy jednou ranou).
· 4/ Ak ako sa javí podľa prieskumov, veľká časť obyvateľov SK má záujem tráviť dovolenku doma a štát ich kampaňou v tom aj podporuje, ak by teda klient minul financie na SK, aspoň jednou časťou, potom kampaň Dovolenkujte doma dáva zmysel, lebo znamená úľavu a šancu zotaviť sa cestovným kanceláriám, prináša peniaze do DCR a cestovkám, ktoré ,,čerstvé peniaze“ budú potrebovať ako soľ a v konečnom dôsledku dáva omnoho širšiu možnosť klientom vybrať si dovolenku, podľa svojich predstáv a nebyť limitovaný ponukou 1 CK.
· 5/ Vo finále by kampaň Dovolenkujte doma bola férovou pozvánkou do našich hotelov a nie len ďalšou tehlou k nákladu ťažkoskúšaných CK.
Vlk celý aj ovca celá? Viem si predstaviť, že za týchto podmienok by CK nemusli žiadať žiadne ďalšie ťažkozdokladovateľné preplatenie nákladov CK – odškodnenie CK. A hlavne – štát sa postará o klienta, lebo je to jeho zodpovednosť. Klient pochopí, že nie CK , ale štát je kľúč k riešeniu jeho problému a dôvera v cestovné kancelárie zostane zachovaná.