Poistenie insolventnosti a neúmerné riziko podnikania cestovných kancelárií.

Každá podnikateľská činnosť je spojená s rizikami, ktoré je možné do vysokej miery ovplyvniť rozhodnutiami podnikateľa a častokrát aj poistiť.

Cestovné kancelárie sa však dostali do nezávideniahodnej situácie, kedy sa podpisom zmluvy o zájazde alebo spojených cestovných službách s klientom zaväzujú znášať neúmerné riziko, ktoré by sa len ťažko v plnom rozsahu dalo nazvať rizikom podnikania. Najmä, ako sa ukázalo aj posledné mesiace, cestovné kancelárie nemajú možnosť regulovať riziká ako je napr. riziko pandémie a škody, ktoré nastanú v dôsledku opatrení štátu ako reakcia na pandémiu.

Cestovná kancelária podpisom zmluvy zodpovedá prakticky za všetko – od nekvalitných matracov, špinavej pláže, zmarenej radosti z dovolenky, meškajúceho lietadla, pokazeného autobusu, až po výbuch sopky a pandémiu. 

Iste, časť škôd je vymáhateľných od subdodávateľov, čo je zväčša veľmi zdĺhavý proces. A z hľadiska zodpovednosti tá menej podstatná časť, takéto riziko každá zdravá CK ustojí. 

Ale čo v prípade pandémie?

Vysoké riziko, ktorého reálny rozsah sme si do vypuknutia ,,pandémie“  a jej absolútne deštruktívnych dôsledkov na podnikanie neuvedomovali. Presnejšie povedané, neuvedomovali sme si, čo nám to vlastne zákon o zájazdoch nakladá na plecia.

Cestovná kancelária je v zmysle zákona č. 180/ 2018 a jeho novely, ktorý je transpozíciou európskej smernice 2015/2302, povinná byť poistená pre prípad insolventnosti. Toto poistenie ochraňuje spotrebiteľa v prípade úpadku cestovnej kancelárie. 

Ale kto ochraňuje a poisťuje riziká cestovnej kancelárie?

Nadštandardnou ochranou spotrebiteľa oproti minimálnej až žiadnej ochrannej ochrane podnikateľa (CK) vzniká nepomer v ich právach a možnostiach.

Cestovná kancelária sa z dôvodu ochrany spotrebiteľa musí povinne poistiť pre prípad úpadku – ale poisťovňa NIE JE POVINNÁ tento druh poistenia poskytnúť. Podmienky poistenia sú taktiež v plnom rozsahu ponechané na poskytovateľovi poistenia. 

V súčasnej dobe pre väčšinu cestovných kancelárií podmienky poisťovní nezodpovedajú reálnym finančným možnostiam cestovných kancelárií, sú pre ne neprijateľné, či až likvidačné. V prípade, že sa cestovná kancelária nepoistí, nemôže uzatvárať nové zmluvy o zájazde. 

Nemôže teda ani realizovať zmluvy o náhradných zájazdoch, ku ktorých realizácii sa vydaním voucheru zaviazala.

Cestovná kancelária sa teda stáva takpovediac ,,rukojemníkom poisťovní”. 

Na druhej strane treba povedať, že ani poisťovne nie sú v ľahkej situácii, lebo nie je jednoduché oceniť v súčasnej dobe riziko ďalšieho podnikania cestovných kancelárií. Naviac – oproti minulým rokom je tu množstvo otázok ohľadne rizík a zodpovednosti vyplývajúcich z vystavených, ale len ťažko realizovateľných voucherov. 

Pri určovaní zábezpeky a podmienok poistenia sa preto rozhodli pre opatrnosť, ktorá sa prejavila v nových podmienkach poistenia. Tie sú pre väčšinu cestovných kancelárií neprijateľné až likvidačné.

Štát je ten, ktorý musí vstúpiť do hry, ako garant. Garančnou schémou s účasťou štátu je potrebné rozložiť riziko, čím by okrem iného umožnil poisťovniam poskytnúť prijateľnejšie poistné podmienky.

Ďalším mechanizmom ako znížiť riziko cestovnej kancelárie je možnosť poistenia profesijnej činnosti cestovnej kancelárie, alebo poistenie poskytované samotnému klientovi, ktorý by na seba prebral časť rizika. Takýto produkt však nie je v súčasnej dobe poskytovaný.

Túto situáciu je potrebné neodkladne riešiť, pretože cestovné kancelárie sa ocitli v slepej uličke. Bez aktívnej účasti štátu a spolupráce všetkych zainteresovaných subjektov to nepôjde. Potrebné je nielen hľadať náplaste, ale zaoberať sa trvalo udržateľným a prijateľným riešením s adekvátnym rozložením rizika. Je nevyhnutné, aby zo stranu štátu boli zadefinované jasné pravidlá a štát sa aktívne zúčastňoval na rozmotaní tohto gordického uzla.

Potrebné bude upresniť a prehodnotiť aj mieru rizika, ktorú zákon o zájazdoch ,,pridelil“ cestovným kanceláriám, ale to už je iná téma s presahom na európsku legislatívu.

V opačnom prípade sa kladie otázka, či toto predlžovanie agónie má pre cestovné kancelárie zmysel, ak nevidia svetlo na konci tunela a nič negarantuje, že tento scenár sa nezopakuje.

Ing. Zuzana Ballaschová

Pridaj komentár